PANARITIUM (hnisavé ochorenie nechtového lôžka)

PANARITIUM (hnisavé ochorenie nechtového lôžka)
RUMANČEK PRAVÝ
Charakteristika choroby
Hnisavé ochorenie nechtového lôžka je zapríčinené stafylokokmi, streptokokmi a zriedka aj inými baktériami. Povrchové panarícium vzniká po drobných poraneniach a odreninách. Vyskytuje sa u ľudí, ktorí zväčša pracujú manuálne.
Najčastejšie býva panaríciom postihnutý palec a ukazovák. Podľa miesta postihnutia rozoznávame i ďalšie druhy panarícia.
Charakteristické pri tomto ochorení je, že v podkožnom tkanive sa tvorí hnis, ktorý treba vypustiť. Na mieste poranenia je koža zapálená, neskôr prst opuchne a intenzívne bolí, chorý má aj horúčku a pre bolesť nemôže spať.
Pri zanedbaní liečby sa nedá vyhnúť amputácii niektorých článkov alebo celého postihnutého prsta, preto je postupná liečba tohto ochorenia veľmi dôležitá.
Panaríciom postihnuté prsty si viackrát za deň kúpeme v horúcom rumančeku asi 1/2 hodiny, potom choré miesto natrieme masťou z nechtíka. Starým domácim receptom je mlieko, v ktorom je uvarený cesnak.
Tento nápoj používame tiež na polhodinové kúpanie chorých prstov. Ked‘ prst hnisá, treba prikladať obklady z ľanovej kaše, ktorú pripravíme z ľanového semena.
Ak sa hnisavé miesto otvorí, chorý prst kúpeme v teplom rumančeku a nakoniec priložíme obklad z trezalkového oleja.
Starým osvedčeným domácim prostriedkom je zmes anapartes: bedrovník lomikameňovitý, kvety bazy čiernej, koreri paprade a ibiš lekársky. Z tejto zmesi bylín dáme 15 g na noc do 1/2 litra bieleho vína.
Na druhý deň celú zmes ohrejeme na bod varu, precedíme a choré prsty ponoríme do vlažného bylinkového vína na 1 — 2 hodiny. Po kúpacej kúre naškriabeme prach z kriedy, ktorým postihnuté prsty zasypeme, a obviažeme ľanovým plátnom.

NEURALGIA NERVI TRIGEMINI (bolesti trojklanného nervu)

NEURALGIA NERVI TRIGEMINI
(bolesti trojklanného nervu)
BAZA ČIERNA

Charakteristika choroby
Neuralgia trojklanného nervu sa prejavuje záchvatom bolestí v tvári, čeľustiach, zuboch a ústnej dutine. Záchvaty sú jediným neuralgickým prejavom. Príčina ochorenia nie je známa. Neuralgické bolesti môžu byť vyvolané bud‘ vnútrolebečným nádorom, alebo zápalom prínosných dutín. Bolesti prichádzajú v krátkych záchvatoch, akoby v šľahnutiach. Sú neobyčajne silné a na postihnutej strane vyvolávajú bolestivý úškľabok. Trvajú asi 20 sekúnd a v krátkych intervaloch sa môžu opakovať. Vo veľmi ťažkých prípadoch móže mať chorý za deň desiatky až stovky záchvatov. Niekedy sa bolesti provokujú žuvaním alebo pohybmi úst pri rozprávaní, chorý sa vtedy bráni rozhovoru a neprijíma potravu.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Baza čierna je ker alebo strom, 5 — 10 metrov vysoký, s charakteristicky páchnúcimi žltobielymi kvetmi, usporiadanými v chocholíkoch. Plody sú čierne lesklé kôstkovice s modročervenou šťavou. Rastie medzi krovím, na pokraji lesov a hájov, pri plotoch, rumoviskách atď. Pestuje sa vysadzovaním v záhradách a parkoch. Kvitne od mája do júla. Darí sa jej všade, ale najlepšie vo vlhkej humóznej pôde.
Zbierame kvety, a to celé súkvetia s krátkou stopkou alebo bez stopky, prípadne aj zrelé plody a mladé listy so stopkami, ked‘ začínajú nadobúdať tvar. Kvety odrezávame v suchom počasí a pozorne sušíme zavesené za hlavnú stopku na motúz alebo
rozložené bez stopiek v tenkých vrstvách pri teplote do 40 C. Schnú pomaly.
Použitie
Dobre pôsobí šťava, prípadne lekvár z plodov bazy čiernej. Bolesti možno utíšiť aj obkladmi z tejto zmesi bylín: kvet rumančeka pravého, divozel veľkokvetý, myší chvostík a tymian (všeticy rovnakým dielom, asi 10 — 20 g). Bylinky dáme do ľanového vrecúška a priložíme na bolestivé miesto. V priebehu dňa ešte možno vypiť po dúškoch 4 šálky čaju z uvedených rastlín. Bylinky sa len zaparia a nechajú 1 minútu vylúhovať (sušené 2 minúty).

METEORISMUS (plynatosť)

METEORISMUS (plynatosť)
PUŠKVOREC OBYČAJNÝ
Charakteristika choroby
Meteorizmus je nahromadenie väčšieho množstva plynov, ako sú kysličník uhličitý, dusík, metán a sírovodík, ktoré sa tvoria pri kvasení a spracovávaní potravy. Príčinou meteorizmu môže byt‘ i porucha resorpcie (vstrebávania). Nadmerné množstvo plynov sa v čreve tvorí i po niektorých potravinách (čierny chlieb, fazuľa, hrach, kapusta, karfiol, kysnuté múčniky, na niekoho takto pôsobí i surové mlieko). Chorý má pocit nadúvania a plnosti v bruchu, ktorý môže vyústiť až do kolikovitej bolesti. Meteorizmus tenkého čreva sa prejavuje prelievaním a škŕkaním.
Pri plynatosti neobchádzame odborné vyšetrenie žalúdočnočrevného traktu. Pri liečbe je nevyhnutné odstrániť príčinu, teda liečiť základnú a vyvolávaciu chorobu, upraviť stravovanie, vylúčit‘ alebo aspoň obmedzit‘ nafukujúce potraviny. Pri zápche je potrebné upraviť vyprázdňovanie čreva a u l’udí so sedavým zamestnaním odporúčame zvýšenú pohybovú aktivitu a fyzickú prácu.
Koreň puškvorca sa odporúča pri meteorizme, pri lenivosti čriev, poruchách látkovej výmeny. Má aj posilňujúce účinky pri všeobecnej slabosti tráviacich orgánov. Puškvorcovú kúru robíme dovtedy, kým ťažkosti neustúpia. Čaj si pripravíme výluhom za studena (str. 12 všeobec. časti), a po 1 dúšku ho pijeme po každom jedle. To je 6 dúškov za deň. Viac piť nesmieme! Čaj ohrievame zakaždým vo vodnom kúpeli.

Prechladnutie, chrípka, zápal dutín – urobte si zázvorový čaj

Zázvor (ďumbier) je vhodný na liečbu prechladnutia a v boji proti chrípke, je vhodný tiež na posilnenie imunity.

Už v starej Číne pred 2500 rokmi bol zázvorový čaj používaný pri liečbe zapálených dutín a bolesti. Zázvor napomáha dobrému tráveniu.

Posilňuje žalúdok a ukľudňuje žalúdočnú neurózu či koliku.

Príprava zázvorového čaju –

Koreň je potrebné nastrúhať, zaliať vriacou vodou a nechať niekoľko minút postáť. Po vylúhovaní môžete do čaju pridať lyžičku medu alebo cukor.

Ja si občas pridám ešte koliesko citrónu a zázvor nestrúham ale len nakrájam na tenké plátky a tie potom chrúmem 😉 a zapíjam tým výluhom z neho.

Ak máte nejaké zaujímavé vlastné recepty na zázvorový čaj, tak napíšte v diskuzii dole.

 

koreň zázvora v plnej kráse, u nás zväčša dostať ten čínskeho pôvodu

 

nakrájaný zázvor na tenké plátky prichystaný na čaj

NEUROSIS (psychogénne psychické poruchy)

NEUROSIS (psychogénne psychické poruchy)
BENEDIKT LEKÁRSKY
Charakteristika choroby
Neurózy sú psychogénne psychické poruchy funkčného charakteru, ktoré narušujú adaptáciu chorého na jeho životnú situáciu a harmóniu medziľudských vzťahov. Okrem psychických porúch vznikajú aj vegetatívne poruchy, poruchy regulácie a koordinácie somatických funkcií.
Neurózy sú veľmi časté ochorenia. Podľa etiológie sa neurózy rozlišujú na konfliktné, emočné a situačné. Podľa dĺžky trvania sa d’alej delia na akútne a chronické a podľa dominantného príznaku na depresívne, hypochondrické a pod. Vo väčšine prípadov sa za základné formy neurózy pokladajú hystéria, neurasténia a psychasténia.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Benedikt lekársky je jednoročná bylina s červenohnedým podzemkom bodliakovitého tvaru. Má 30 — 60 cm vysokú rozkonárenú stonku a páperisté žlté kvety. Prízemné listy sú na vrchole ostnaté. Plod je štetinatá nažka. Rastlina kvitne od mája do septembra. Má veľmi horkú chut‘ a silný korenistý pach. Darí sa jej vo vápenatej, mierne vlhkej pôde na slnečnej strane. Semená vysievame postupne, včaššie na jar do riadkov 30 — 50 cm od seba vzdialených, aby mala rastlina dosť svetla.
Zbierame vňať viackrát do roka. Najprv odrežeme len prízemné listy vo výške 5 — 10 cm nad zemou, neskôr už režeme i byľové vŕšky s kvetmi, ktoré s listami nesmieme pomiešať. Ked‘ plody dozrejú, odtŕhame celé hlávky. Sušíme oddelene v tenkých vrstvách pri teplote 30 C. Stopky sú silné, mäsité, a preto aj schnú pomaly.
Čaj z benediktu lekárskeho, pripravený záparom, povzbudzuje nervovú činnosť. Pijeme ho len dvakrát denne, najlepšie jednu šálku ráno a druhú večer pred spaním. Tento čaj užívame len vtedy, ak nie sú poškodené obličky! Rastlina vo väčších dávkach vyvoláva vracanie. Suchá rastlina dráždi v hrdle, nose a očiach. Chorí na túto chorobu si môžu okrem iného kúpiťv lekárni prípravok Valofit, ktorý obsahuje: koreň valeriány, hloh, chmeľ, vňať levandule a medovky, ovsené plody, vŕbovú kôru, koreň archangeljky, vriať mäty piepornej a liečivé kvasnice s glukózou.

NODI HAEMORRHOIDALES (zIatá žila)

NODI HAEMORRHOIDALES (zIatá žila)
PLAVÚŇ OBYČAJNÝ
Charakteristika choroby
Hemoroidy sú patologické rozšíreniny žíl v oblasti análneho otvoru. Podľa lokalizácie rozoznávame hemoroidy vonkajšie, vnútorné a prechodné. Vonkajšie hemoroidy sú uložené vo vonkajšej časti análneho otvoru pod kožou, vznikajú rozšírením žíl vnútorného konečníkového plexu, a to vo forme ojedinelých alebo početných usporiadaných uzlíkov velkosti čerešne či slivky. Prejavujú sa chronickými alebo akútne vzniknutými ťažkosťami na podklade zápalových komplikácií. Zapálené hemoroidy bývajú veľmi bolestivé, avšak nemajú tendenciu krvácať.
Vnútorné hemoroidy vznikajú rozšírenŕm žíl vonkajšieho konečníkového plexu a sú uložené pod sliznicou nad vnútorným análnym (ritným ) zvieračom. Veľmi často krvácajú. Prechodné hemoroidy vznikajú zasa spojením rozšírených vnútorných i vonkajších žilových konečníkových plexov. Okrem akútnych ťažkostí sa prejavujú pri zápalových komplikáciách chronickými príznakmi, akými môžu byt‘ napr. ekzém, svrbenie, pocit cudzieho telesa a tlaku v konečníku, najmä pri odchode stolice. Prechodné hemoroidy vznikajú na báze vrodenej slabosti žilových stien a ich tvorbu podporuje sedavý spôsob života a samozrejme, zápcha.
Použitie
čaj s plavúria obyčajného užívame len jedenkrát denne po dúškoch, najlepšie ráno nalačno asi 1/2 hodiny pred raňajkami. Pri zápalových komplikáciách používame sedacie kúpele z odvaru
rumančeka pravého. Výborne pomáhajú švédske kvapky, ktoré otvárajú každú zlatú žilu, ktorú nimi spočiatku čo najčastejšie navlhčujeme. Vnútorným užívaním týchto kvapiek, najmä pred spaním, dosiahneme zmäkčenie hemoroidov zvnútra. Vnútorne sa užíva jedna čajová lyžička kvapiek zriedená vodou ráno, druhá večer. Zvonka sa prikladá gáza navlhčená švédskymi kvapkami, ktorá odstráni i nepríjemné pálenie.

PRURITUS (svrbenie)

PRURITUS (svrbenie)
PÚPAVA LEKÁRSKA Charakteristika choroby
Pruritus je subjektívny pocit svrbenia, ktorý je pre chorého veľmi vážnym problémom. Svojím charakterom značne alternuje (strieda) celkový stav, a tým spôsobuje i psychické poruchy. Svrbenie vzniká buď bez zjavnej príčiny, alebo môže byt’sprievodným znakom niektorých kožných ochorení. Prejavuje sa napr. pri cukrovke, nervových chorobách, poškodení pečene, chorobách obličiek. Pri každom svrbení je nevyhnutné dôkladné komplexné vyšetrenie chorého. Podľa dlžky svrbenia vznikajú i zmeny na okrajoch nechtov a rúk. Na koži sa objavujú pigmentové zmeny. U starších ľudí býva svrbenie zapríčinené rôznymi chorobami a je spojené i s celkovou suchost’ou rúk a kože. Svrbenie sa môže vyskytnúť aj pri užívaní niektorých druhov liekov. Príčinou môžu byt‘ i zápalové procesy, psychogénne faktory atď. Dôležité je zistiť pravú príčinu ochorenia.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Púpava lekárska je trváca bylina s vretenovitým dužinatým koreňom, z ktorého vyrastajú ružice podlhovastých prízemných listov a 10 — 30 cm vysoké duté stvoly s bohatými úbormi žltých kvetov. Plody sú chocholcovité nažky, tvoriace dohromady guľu, ktorá sa závanom vetra rozpadá. Rastlina má vo všetkých častiach bielu mliečnu šťavu, u nás rastie vo viacerých druhoch, ktoré kvitnú od apríla do októbra. Púpava rastie ako burina v záhradách, na dvoroch, poliach, lúkach, pasienkoch, pri cestách, chodníkoch a pod.
Zbierame celú rastlinu (teda koreň aj s vnaťou) alebo len koreň, vňať, listy a kvety. Koreň s vňatou zbierame na jar ešte skôr, než úbory rozkvitnú, lebo neskôr sa pri sušení vysemenia. Koreň sám
v celej dĺžke zbierame v jeseni. Rastlinu sušíme, pripadne dosušujeme pri teplote do 50 C. Púpava ľahko vlhne a dlhším skladovaním sa celkom znehodnocuje.
Použitie
Púpava odstraňuje nepríjemné svrbenie kože, ale aj lišaje a vyrážky. čaj z koreria púpavy pripravíme výluhom za studena. Užívame ho denne po dúškoch 1/2 hodiny pred raňajkami a 1/2 hodiny po raňajkách. Z púpavy si môžeme pripraviť aj sirup, ktorý sa robí na jar z kvetov. Zhotovíme ho nasledovne: do 1 litra studenej vody vsypeme dve priehrštia kvetov púpavy a pomaly celé privedieme do varu. Necháme vzkypieť, potom hrniec odstavíme, necháme odkvapkať a rukami kvety dobre vyžmýkame. Do tejto šťavy pridáme 1 kg cukru, 1/2 citróna pokrájaného na plátky (bez šupky). Nakoniec hrniec položíme na sporák bez pokrievky a zohrievame ho tak, aby sa tekutina odparovala bez varenia. Sirup necháme raz alebo dvakrát vychladnúť, a tým zistíme jeho správnu hustotu. Nesmie byť príliš hustý, lebo by vykryštalizoval, ale ani riedky, lebo by skysol.
Svrbenie sa môže niekedy zmierniť aj teplými obkladmi a kúpeľmi, do ktorých možno pridať otruby alebo škrob. Vhodný je i mentolový tekutý púder.

OBESITAS (tučnota)

OBESITAS (tučnota)
KRUŠINA JELŠOVÁ
Charakteristika choroby
Tučnota je porucha látkovej premeny, ktorej príčinu môžeme hľadať v prejedaní alebo v nedostatočnom pohybe. U nás je velká časť populácie postihnutá obezitou. Tuční ľudia majú sklon k cukrovke, trpia na bolestivé pohybové ochorenie, lebo ich kostný aparát je stavaný na normálnu telesnú hmotnost‘ a preťažením sa rýchlejšie opotrebúva. Chorí na obezitu mávajú často poruchy žlčníka a pečene, predčasne im vápenatejú cievy a sú náchylní aj na rôzne ochorenia srdcovo-cievnej sústavy. Rýchle sa zadýchajú a sťažené dýchanie mávajú i v pokoji. Je obmedzená ich pohyblivosť, hned’sa unavia, čo má za následok d’alšie obmedzovanie aktivity a pokračujúce tučnenie.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Krušina jelšová je ker s lámavými konármi a s hnedočervenou, na starších konároch až sivočiernou jasnobodkovanou kôrou.
Listy má s výraznou žilnatinou a kvety zelenkastobiele až žltozelené. Plody sú okrúhle kôstkovice, spočiatku zelené, neskôr červené až napokon čierne s fialovým nádychom. Kvitne od mája do júna, rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, na rúbaniskách, medzi krovím blízko riek a potokov, najmä pri jelšinách. Rastie rýchlo a darí sa jej vo vlhkej pôde na tienistých miestach.
Zbierame kôru z mladých konárov, najlepšie po daždi, na jar od marca do mája. Čím je kôra tenšia, tým je hodnotnejšia. Čerstvá je na vnútornej strane žltá a sušením sa sfarbuje do červena. Najlepšie je sušiť ju prirodzeným teplom; umelým do 40 C. Usušenú ukladáme do vriec a na obal vyznačíme presný dátum zberu. Plody pri vnútornom použití môžu spôsobit‘ otravu.
Použitie
Popri klasickej liečbe (úprava životosprávy — rôzne diéty sú zdraviu škodlivé — a primeraný pohyb) obezity odporúčame túto zmes liečivých rastlín: kôra krušiny, koreň puškvorca, vňať prasličky, plod kôpru a koreň ihlice. Do 600 ml vriacej vody vložime 1 lyžičku kôry krušiny, dávku zvyšujeme, kým nemáme stolicu dvakrát za deň. Ďalej pridáme 1 čajovú lyžičku z ostatných uvedených byliniek. Varíme asi 2 — 3 min. a necháme vylúhovať 15 — 20 min. Odvar precedíme a užívame trikrát denne po 1 dl.
Táto liečivá kúra zabezpečuje zníženie hmotnosti o 1,5 až 3 kg mesačne. Rýchlejšie schudnutie spôsobuje zvráskavenie kože, ochabnutie svalstva, vysilenie a odvodnenie organizmu. Režim nesmie preto byt‘ vysilujúci, aby sa mohol uplatňovať, kým sa hmotnosť primerane nezníži.

PSORIASIS (lupienka)

PSORIASIS (lupienka)
DUB LETNÝ A ZIMNÝ
Charakteristika choroby
Psoriáza je chronická dermatóza s charakteristickým vývojom, pri ktorej každý z rodičov prináša so sebou, ak je chorý na psoriázu, nezanedbateľnú pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia u dieťaťa. Provokujúce faktory môžu byt‘ infekčné ložiská na mandliach, zuboch, mechanické dráždenie, angíny, chrípky a pod. Pri ochorení je najcharakteristickejšia šupina, ktorá je striebrosivej farby, povrchová, suchá a ľahko odpadáva. Hrúbka šupín je kolísavá. Akútne formy psoriázy bývajú symetricky rozosiate po trupe a končatinách. Ložiská sú velkosti bodky alebo kvapky. Obyčajne vznikajú po predchádzajúcej angíne, chrípke a iných infekciách. Niekedy sa ložiská rozrastajú do periférie a dosahujú velkosť mince.
Počet ložísk a ich rozsah kolíše. Vyskytujú sa tiež na lakťoch, kolenách, ale aj na dlaniach a stupajach. Pri rozsiahlych a dlhotrvajúcich formách psoriázy môžu byť postihnuté aj nechty, na ktorých vidno bodkovité priehlbinky a takzvané olejové škvrny. Avšak psoriáza sa môže postupne rozšíriť aj na celé telo.
Hovorí sa, že táto choroba je z lekárskeho hladiska nevyliečiteľná a má viacero podôb. Jedna sa nazýva červená psoriáza a má jedovato červené ohraničené škvrny. Pri d’alšej je zasa pokožka pokrytá šupinami ako u ryby. Tretia má hrubú kožovitú tvrdú pokožku a jej trhliny sa večer prehlbujú, praskajú a chorému spôsobujú nesmierne muky. K tomu sa pripája ešte silné svrbenie, ktoré je ťažkým nervovým zaťažením pre postihnutého. Z pokožky denne vypadáva množstvo šupín, ktoré sa sypú dolu pri každom pohybe.
Použitie
Psoriázu môže vyliečiť jedine diéta a liečivé bylinky, ktoré prečisťujú krv, a tým odstránia z tela jedy. Zo stravy treba vylúčiť všetky druhy kyselín (ocot, mušt, víno, citróny, pomaranče, grepy, jahody, ríbezle a šťavy z nich), d’alej čokoládu, včelí med, kakao,‘ zrnkovú kávu, pretože všetky tieto potraviny vytvárajú kyseliny:. Treba sa vyhnúť i strukovinám, každému alkoholu, salámam, bravčovému a údenému mäsu i konzervám. Zvýšime konzumáciu mlieka, mliečnych výrobkov, zeleninových šalátov, diétneho mäsa, čerstvého ovocia a zeleniny.
Čajovú kúru robíme z čerstvých byliniek. V priebehu dňa vypijeme 1,5 — 21ftre čaju po dúškoch, aby organizmus mohol každý dúšok spracovať. Na čaj použijeme: 10 g dubovej kôry, 20 g zemedymu, 50 g žihravy, 30 g veroniky lekárskej, 20 g myšieho chvostíka, 30 g nechtíka lekárskeho, 30 g lastovičníka, 40 g kozej brady lúčnej, 20 g oplodia orecha vlašského, 30 g vŕbovej kôry.

OBSTIPATIO (zápcha)

OBSTIPATIO (zápcha)
REŠETLIAK PREČISŤUJÚCI

Charakterístika choroby
Zápchy majú pôvod v lenivosti čriev a vo vnútorných kŕčoch. Vo väčšine prípadov zápcha vzniká po opätovnom zadržiavaní a odd’alovaní stolice. Vtedy sa stolica zahusťuje, tvrdne a pri jej odchode, obyčajne vynútenom, vznikajú trhliny a iné poranenia konečníka. Zadržiavaním stolice sa po čase otupuje prirodzené nutkanie k defekácii.
Najčastejšie sa zapečenie vyskytuje u l’udí so sedavým zamestnaním, najmä u žien. Pravidelné vyprázdňovanie stolice sa dá dosiahnut’niekedy už úpravou životosprávy a vhodnou stravou, ktorá má obsahovať hlavne nestrávitelňé časti, ako napr. celozrnný chlieb, mrkva, kaleráb, kapusta, ovsenné vločky atd. Strava, ktorá neobsahuje buničinu, napr. sladkosti, ako aj prípravky z bielej múky, pôsobí obstipačne (zapeká).
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Rešetliak prečisťujúci je ker s okrúhlymi, ako hrach velkými, najprv zelenými, potom čiernymi plodmi. Rastie na slnečných kamenistých svahoch, v svetlých lesoch a pod. Na jar sa zbierajú zrelé plody a kôra. Sušíme ho pri teplote do 35 C.
Použitie
Plody a kôra rešetliaka obsahujú vitamín C, cukry, flavónové farbivá, horčiny a iné látky. Vo väčšich dávkach je rastlina nebezpečná, môže vyvolať dávenie a podráždenie črevnej sliznice alebo krvácanie. Zahustená šťava z plodov s cukrom v sirupe je
vhodná pre deti. Výluh pripravený za studena pomáha pri chronickej zápche, podporuje črevnú peristaltiku a dobre pôsobí i proti tučnote. Výluh sa užíva dvakrát denne bez cukru, 1 šálka ráno ,a druhá večer pred spaním.
Pri zápche pomáha aj fenikel, lipa a baza čierna. Na tento čaj potrebujeme 1 diel feniklových listov a po dvoch dieloch bazy a lipy. Čaj pripravíme záparom a užívame tiež dvakrát denne po 1 šálke. Vhodnou doplňujúcou liečbou sú laxatívne čaje a priaznivo pôsobí i voda, v ktorej sa krátko povarili sušené slivky. Pozor však na dlhodobé podávanie laxatív, ktoré spôsobuje návyk a znižuje aj výživu organizmu.

SYNDROMA PARKINSON (degeneratívne ochorenie mozgu)

SYNDROMA PARKINSON (degeneratívne ochorenie mozgu)
KYSLIČKA OBYČAJNÁ Charakteristilka choroby
Parkinsonov syndróm môže vzniknúť poškodením mozgových štruktúr akoukoľvek príčinou. Od parkinsonovej choroby musíme odlišovať parkinsonský syndróm, ktorý vzniká na podklade arteriosklerózy a po zápaloch mozgu. V praxi sa vyskytujú tri možnosti: degeneratívne ochorenie ako parkinsonova choroba, pri cievnom poškodení mozgu arteriosiderotický parkinsonizmus a postencefalitický parkinsonizmus.
Ojedinelé prípady vzniku sú pôvodu toxického, poúrazového a pod. Pomerne často parkinsonizmus vzniká i pri podávaní ataraktík (liekov na jasný a pokojný stav mysle, tzv. ataraxiu). Parkinsonov syndróm tvorí jednu z hlavných príčin invalidity až bezvládnosti, má progresívny ( vzostupný) priebeh a zreteľne skracuje čas dožitia u postihnutých osôb.
Klinický obraz sa vyvíja pomaly a nenápadne. Chorý zvyčajne nedokáže presnejšie určiť moment prvých príznakov, medzi ktoré patrí hiavne tremor (tras), preto sa ochorenie nazýva trasľavá obrna. Charakteristický tras prstov na hornej končatine pripomína pohyby ako pri počítaní mincí, a práve tento tras privádza chorého k lekárovi. Chorý stratí i reflexné súhyby horných končatín pri chôdzi, mimike, gestikulácii, žmurkaní ateľ.
K týmto hlavným príznakom sa pridruží aj porucha ortostatických reakcií (udržiavanie rovnováhy), držania tela, ktoré je naklonené s ťažiskom posunutým dopredu, hlava a končatiny sú mierne ohnuté. Vyskytujú sa i poruchy krvného tiaku, poruchy močenia, zvýšený slinotok a produkcia mazových žliaz, zapríčiňujúca charakteristicky mastnú pokožku.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Kyslička obyčajná predstavuje súbor rôznych druhov a odrôd z čeľade stavikrvovitých, divorastúcich i záhradných. Je ukazovateľoln kyslej, málo vápnitej pôdy. Mladé, čerstvé listy môžeme pripraviť ako vitamínový šalát. Pozor! Jedovatá kyselina šťaveľová, ktorá je v rastlinách, tvorí s vápnikom nerozpustné
zlúčeniny, ktoré môžu v močových cestách vytváraťpiesok, prípadne kamienky. Deti by rastlinu nemali často užívať, lebo ochudobňuje organizmus o vápnik.
Použitie
Kyslička obyčajná sa nesuší, používa sa len v čerstvom stave. Pri parkinsonovej chorobe sa používa čerstvá šťava z kysličky, získaná v domácej odstredivke. Užívame z nej každú hodinu 3 — 5 kvapiek v čaji z myšieho chvostíka a zvonka ňou masírujeme chrbticu. šťavu pripravíme z listov tejto liečivej rastliny.

OSTEOARTHROSIS (chronická klbová choroba)

OSTEOARTHROSIS (chronická klbová choroba)

KOSTIHOJ LEKÁRSKY
Charakteristika choroby
Osteoartrózu charakterizuje degenerácia kĺbových chrupiek a novotvorba epifizárnej (rastovej) kosti bez celkových zápalových prejavov. Je najčastejším kĺbovým ochorením. Príčinami ochorení sú neprimerané zaťaženie, mikrotraumy, dedičnosť, obezita, trvalé zaťaženie niektorých kĺbových kostí a pokročilý vek, i ked samotnú starobu nemožno za príčinu pokladať.
Najčastejšie príznaky sa vyskytujú vo váhonosných kĺboch, akými sú bedrá, vtedy ide o koxatrózu, kolená, vtedy hovoríme o gonatróze, a chrbtica, ale to už je samostatné ochorenie spondylóza. Pri tomto ochoreni ide v podstate, laicky povedané, o opotrebovanie či zodratie spomenutých kĺbov. Ochorenie sa prejavuje spočiatku neistotou, porušenou stabilitou prí dIhšom státí,
namáhavou chôdzou, neskôr už i pri bežných pohyboch. Dominujúcim príznakom je bolesť, ktorá sa spočiatku zjaví iba pri námahe a zaťažení, neskôr však i v pokoji.
Použitie
Bolesti pri artrózach budú znesiteľnejšie po esencii z kostihoja, ktorú vtierame v priebehu dňa čo najčastejšie do bolestivých kĺbov. Kedykoľvek sa vyskytnú bolesti, či už v kolene, alebo v iných klboch, prikladáme na 4 hodiny obklady zo švédskych kvapiek. Zlepšenie by malo nastať aj pri prikladaní listov kelu alebo bielej kapusty, ktoré najskôr mierne teplou žehličkou prežehlíme, priložíme na bolestivý kĺb a zaviažeme vlnenou šatkou. Jedenkrát do mesiaca sa odporúča sedací kúpeľ z prasličky roľnej. Prasličku vylúhujeme za studena. Pri velkých kĺbových bolestiach sa má piť denne čaj pripravený záparom, a to z 3 čajových lyžičiek žihľavy a 1 polievkovej lyžice švédskych byliniek. čaj treba pit‘ počas dňa.
Chorí, ktorí chodia s barlami a palicami, by nemali zabúdat‘ na 2 šálky čaju z prasličky, pripraveného záparom. Pije sa denne 1 šálka 1/2 hodiny pred raňajkami a 1 šálka 1/2 hodiny pred večerou. Prasličku necháme vylúhovať len pol minúty. Chorí by okrem toho mali ešte v priebehu dňa vypiť 4 šálky čaju zo žihlavy, tiež zaparenej a krátko vylúhovanej.

MIGRENA (prudká záchvatovitá bolesť hlavy)

MIGRENA (prudká záchvatovitá bolesť hlavy)
MYšĺ CHVOSTĺK Charakteristika choroby
Migréna sa vyskytuje dva až trikrát častejšie u žien. Intenzita bolesti môže byť veľmi rozdielna. Častejšie sa vyskytujú silné bolesti, ktoré majú spočiatku pulzujúci charakter. Bolest‘ je pociťovaná v hlbke, väčšinou len na jednej polovici hlavy. V priebehu záchvatu sa bolest‘ môže stat‘ trvalou. Pacient v záchvate vyzerá schvátený, je bledý, potí sa, má
sucho v ústach, je podráždený a v tvári môže mat‘ opuch. Hluk a svetlo bolesti zhoršujú.
Záchvat býva často sprevádzaný žalúdočno-črevnými ťažkosťami. Asi 60% pacientov vracia a často cíti po vracaní úľavu. Záchvat môže trvať niekolko minút, častejšie však hodín, zriedka niekolko dní. Klasická migréna sa začína väčšinou ráno, hned‘ po prebudení. Pri tomto ochorení bývajú podstatné dedičné dispozície. Podkladom záchvatu je zúženie vnútrolebečných ciev, sprevádzané rozšírením a opuchom cievnej steny. Migréna môže byť vyvolaná napríklad zmenou počasia a môže ju odstrániť už jedna šálka čaju z myšiehe chvostíka.
Použitie
Čaj pripravený záparom pijeme po dúškoch taký horúci, aký len sme schopní zniest‘. Pravidelné užívanie čaju bolesti tlmí, ba migréna i úplne mizne.

ZÁPACH Z ÚST

ZÁPACH Z ÚST
PALINA PRAVÁ Charakteristika choroby
Zápach z úst je veľmi nepríjemný tak pre chorého, ako i pre jeho okolie. Najskôr musí lekár presne zistit‘ pôvod zápachu, ktorý môže mať rôzne príčiny; Môže íst‘ o zlé zuby, zápal mandli, vredy v dutine ústnej, odlučovanie slizničnej výstelky nosa, ale aj pokazený žaiúdok, a to bud‘ z nedostatku kyselín, alebo príčinou zápachu môže byt’i zápcha. U posledných troch príčin treba upraviť trávenie.
Opis, výskyt a zber liečivej rastliny
Palina pravá je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá najprv ružica prízemných listov a neskôr 50 — 20 cm vysoké, trstnato rozkonárené, naspodu drevnatejúce stonky so špicato vykrojenými listami a drobnými guľovitými úbormi so žltými kvetmi. Plody sú nažký. Kvitne od júla do septembra, je striebrosivá, horkej chuti a aromatická. Rastie v teplejších oblastiach na skalnatých stráňach, rumoviskách, pri cestách a pod. Najlepšie sa jej darí na vápnitej živnej pôde so spodnou vlahou, v teplej slnečnej polohe. Rozmnožuje sa vegetatívne odrezkami v jeseni alebo semenami vysievanými na jar.
Zbierame z nej vrcholky vňate, teda mäkké, nezdrevnatené horné časti stonky a mladé spodné listy v čase pred kvitnutím, zbierať možno aj celú vriať so silnými stonkami. Sušíme ju oddelene pri teplote do 35 °C, lebo má silný pach. Schne veľmi pomaly, a preto hrubé časti stoniek pozdíz rozrežeme.